reklama

Ikony pádu Pražskej jari - ako boli videné poPRAVDE II.

septembrové dejstvo (komparácia prezentovania osobností v denníku Pravda v auguste a septembri 1968) Tridsať dní. Na začiatku národ, ktorý, zobudený z letargie veril, že socializmus môže mať ľudskú tvár. Najčastejšie v tejto tvári spoznával črty Dubčeka, Svobodu a Černíka. Na konci národ, ktorý tejto tvári veriť chcel, hoci sa postupne akosi čoraz viac podobala tej Husákovej, so zhrubnutým obočím Brežneva. Normalizácia si začala vyberať daň, medziinými v podobe obnovenia cenzúry. Stačil však mesiac na to, aby novinári zohli nielen chrbty, ale aj chrbtové kosti?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Mesačné intermezzo

Prvý týždeň informovania zo strany médiíkončí očakávaným návratom slovenskej delegácie z Moskvy. Podpísanie Moskovskýchprotokolov určite nebolo ukončením štandardného politického rokovania rovného srovným. Dodnes oprávnene vyvolávajú (viď diskusia k prvej časti tohtopríspevku) polemiky-jednoznačne ich možno označiť za definitívny kliniec dorakvy Pražskej jari. Bývajú označované ako historická nevyhnutnosť na jednejstrane škály, pričom sa argumentuje najmä A) neexistenciou reálnej alternatívy– Akčný program sa neorientoval na nadviazanie stykov podpory napr. sJuhosláviou alebo socialistami a komunistami v západnej Európe ako prípadnejprotiváhy Mosvky. Je však zložité uvažovať v tejto rovine špekulácií, pretožeak by sa takto orientoval, mal by asi oveľa kratšie trvanie a v Pražskej jariby pravdepodobne nestihli rozmrznúť ani prvé snežienky. Navyše – Československopripadlo pri delení povojnového sveta ako „léno“ Moskve, ďalej B) teórioumenšieho zla z pohľadu vyostrujúcej sa situácie doma, kde dochádzalo k stratámna civilných životoch (tento fakt uvádza vo svojich memoároch aj jeden zosignatárov- Zdeněk Mlynář ako značne vplyný argument pre rýchlejšie podpísanieprotokolov).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na strane druhej je podpísanie chápanéako akt vlastizrady (obsah podpísaných protokolov ani zďaleka nezodpovedalodhodlaniu a postojom verejnosti Československa, a ak sa môžem opäť odvolať naslová Zdenka Mlynářa, v lietadle z Moskvy vládlo ticho a on sám cítilzahanbenie postaviť sa zoči-voči ľuďom, ktorí ich doma očakávali). Otázkazodpovednosti a viny je podstatná, odhliadnuc však od faktu, ku ktorej stranesa človek prikláňa, výsledok rokovaní znamenal pre československú stranuvzdanie sa kľúčovej časti reforiem, ktoré prebehli v rámci pražskej jari.Komuniké o československo-sovietskom rokovaní v Moskve v dňoch 23. – 26.augusta síce nešpecificky, ale jasne hovorí: „Bola dosiahnutá dohoda oopatreniach, ktorých cieľom je čo najrýchlejšia normalizácia situácie v ČSSR.Československí predstavitelia informovali o najbližších zamýšľaných opatreniachk splneniu týchto cieľov. Zo strany predstaviteľov ČSSR bolo vyhlásené, ževšetka práca straníckych a vládnych orgánov na všetkých úsekoch ich činnostibude zameraná na zabezpečenie účinnýchopatrení v záujme socialistického zriadenia, vedúcej úlohy robotníckejtriedy a komunistickej strany“ Odpoveď na otázku čo malo byť obsahomtýchto opatrení dal onedlho vo svojom prejave sám Dubček. V zmysle čonajrýchlejšej normalizácie pomerov v krajine, ktorá mala zaručiť možnosťpokračovať v pojanuárovej ceste, prosí vo svojom prvom prejave občanov o dôveru„a to aj v tom prípade, keď budeme musieť uskutočniť niektoré dočasné opatreniaobmedzujúce stupeň demokracie a slobody prejavu akého sme už dosiahli, a ktoréby sme za normálnej situácie robiť nemohli“ V praxi to znamenalo opätovné zavedeniecenzúry.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oficiálna cenzúra v začiatkochnormalizačného procesu často nebola potrebná, nakoľko novinári a redakcie vnádeji na rýchlejší odchod vojsk a obnovenie stavu spred intervencieuplatňovali autocenzúru, neotvárali problémové témy, ktoré boli ešte predmesiacom veľmi konkrétne a jasné. Vymizol duch kritickosti a namiesto nehonastúpilo skôr zameriavanie sa na dosahovanie pokroku v ukľudnení situácie,myslím však, že v tomto čase ešte nemožno hovoriť o cielenej a priamejpropagande v prospech Moskvy zo strany novinárov. Udržiavali akýsi povinný smer,ale sami nevyslovovali podporu Kremľu. Navyše zo strany vládnych predstaviteľovexistovali uistenia, že cenzúra je dočasnou záležitosťou, plnenie ktorej sivyžaduje politická realita.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S novými pravidlami hry 

O dôraze na neotváranie citlivých témsvedčí i fakt, že mesiac po vstupe vojsk Varšanskej zmluvy sa tejto udalostinevenuje priamo ani jeden článok. Titulná strana nesie správy o brnenskomvýstavisku, či návšteve Dubčeka a Černíka v Ostrave. Možno však povedať, že i smesačným odstupom si Alexander Dubček udržal svoje postavenie v médiách.Svedčia o tom jeho fotky na titulných stranách, sprevádzajúce články opolitických udalostiach, ktorých sa zúčastnil ako napríklad fotka AlexandraDubčeka v kruhu usmiatych oceliarov Vítkovických železiarní Klementa Gottwaldas titulkom o ich srdečnom zvítaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Jednoznačne citovo ladený článok je natitulnej strane z 21. septembra s názvom „Dám ti tri ruže“. Autorka v ňomdojímavo hovorí o listoch, ktoré Dubček denne dostáva od detí, i od dospelých aďalej o nich hovorí: „Aj by si nad nimi plakal od dojatia, aj usmieval sa“.Dubček v citovaných úryvkoch listov dostáva pomenovania ako „druhý otecko“, či„šťastie národa“, podľa môjho názoru ale mohlo ísť o autentické a úprimnévyjadrenia podpory Dubčekovi od ľudí, ktorí v ňom stále videli nádej predtotalitou Moskvy. Ich spracovanie však zaváňa snahou o posilnenie podpory jehoosobe v časoch, keď táto naberala prvé trhliny.

Taktiež o Svobodovi informuje Pravda vpriaznivom duchu. Jeden z článkov hovorí o besede s delegáciou zväzučeskoslovenských žien, ktorá „tlmočila súdruhovi prezidentovi obdiv, lásku apoďakovanie“. Rozdiel v agustovom a septembrovom prezentovaní Dubčeka aSvobodu je ale zrejmý. Zatiaľčo v auguste spočíva ich rola najmä vo vymedzenísa proti praktikám ZSSR, v septembri už stráca ich vykresľovanie tento rys apozitívne prezentovanie sa uskutočňuje na pozadí domácich záležitostí audalostí.

Pomerne často je uvádzané i menoOldřicha Černíka, často v súvislosti s vysvetľovaním postojov a situácie vktorej sa ocitlo vtedajšie Československo. Hovorí o potrebe dodržiavať dohody sMoskvou, o predaugustovom vývoji sa však vyjadruje kladne. Na porovnanie sapriam núka článok „Ide nám o pokojnú a konsolidačnú prácu“ z 29. septembra,napísaný Gustávom Husákom pri príležitosti uplynutí mesiaca od návratučeskoslovenskej delegácie z rokovaní v Moskve. Už jeho uverejnenie, dávasignál, že na rozdiel od invázie, tentokrát ide o významnú udalosť, ktorú trebaverejnosti po mesiaci pripomenúť. Ide o obhajobu správnosti krokovnormalizácie, Husák sa zastáva Sovietskeho zväzu v otázke používanianeprimeraných metód postupu pri rokovaniach, popiera akúkoľvek formu nátlaku anevyhýba sa ani miernej kritike situácie pred inváziou. Nevyskytuje sa však na žiadnej zfotografií, nebadať príspevky, ktoré by o ňom informovali v podobne priaznivomduchu, ako je tomu u Dubčeka, či Svobodu. Jeho čas však ešte len mal prísť. Aleto je už iná história.

lenka krivá

lenka krivá

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študentka, z nedostaku rozhodnosti a nadbytku záujmu študujúca históriu zároveň s aplikovanou psychológiou.. notorický strácač vecí dennej potreby- chodiaca výnimka potvrdzujúca pravidlo, že človek sa učí na vlastných chybách:) Zoznam autorových rubrík:  omrvinkymoje mládenca príhodi&skúsenosSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu