reklama

Malý sen mora

Mala som krásny sen. Bola som na lodi s drevenými sťažňami a zdvihnutými plachtami nad ktorými boli už len milióny hviezd, tak ako to býva tam, kde niet iných svetiel. Okolo mňa znela francúzština, ktorej nerozumiem, ale neznámosť jazyka prerážalo ľudské teplo. Taká obyčajná človečina. Vzduch voňal po čokoláde a mal zvuk nárazov vetra o okrúhle okná v kajute. Ráno som sa zobudila a tá kajuta tam stále bola.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Sú momenty, keď sa človek ocitne v správny čas nasprávnom mieste so správnymi ľuďmi. Milión drobných náhod časopriestoru. Nedajúsa naplánovať, lebo očakávanie niekedy uberá intenzitu samotnému okamihu. Onisa len tak stanú. Aby nám z nich potom navždy zostal krásny pocit.

Takouto náhodou som sa ja, spolu s ďalšou roduvernouSlovenkou ocitla štýlom slepého kuraťa k zrnu na jeden deň na lodi francúzskychturistov plaviacich sa okolo južného Anglicka. Všetko sa to zbehlo príliš rýchlo nato, abysom si ­(a teraz neviem, či našťastie alebo bohužiaľ) stihla zobrať svojfotoaparát. Len som zrazu sedela na malom nafukovacom člne, okolo francúzskavrava, ktorej zrozumiteľnosť sa pre mňa rovnala mongolskej alebo svahíjskej -kľúčovépokyny mi boli prekladané mojou francúzsky hovoriacou kamarátkou. Smerovali smek najkrajšej lodi , akú som kedy videla (a to už je čo povedať, lebo toznamená, že v kráse prekonala dokonca aj tú brázdiacu zradné vody oravskejpriehrady:). Do toho všetkého ja, držiaca sa bočných lán ako kliešť, kde-tudecentne ošpliechaná slanou vodou, úroveň šťastia asi taká, akú v priemerečlovek zvykne dosiahnuť pri prvej návšteve zoo, ak mu k žirafám kúpia ajcukrovú vatu a héliový balón.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samotná posádka lode (väčšina turistov pri našom príchode užspala spánkom spravodlivých, o čom svedčil symfonický koncert chrápajúcichtenorov v spodnej časti lode) mi nápadne pripomínala komparz PirátovKaribiku. Dievča s dlhými vlasmi a hobitími nôžkami, muži oholenítak, ako sa patrí na skupinu, ktorá na 37 pasažierov zdieľa už mesiac len dvekúpeľne, hudobník v ľanových nohaviciach a košeli, ktorý zjavne prehliadolposledných 200 rokov v histórii odievania. Ale hlavne - všetci bolirozprávkoví. Vonku som následne za hviezdnej noci absolvovala prehliadkulodných priestorov. V navigačnej kajute voňajúcej benzínom bol veľký,starý kovový kompas. Vedľa bola kuchyňa s hrncom čokolády, príliš čokoládovýmna to, aby sa mu dalo odolať, a tak až do rána niesol stopu jednéhomaškrtného prstu. Ďalej nasledoval záchod s dvoma páčkami a uzávermina pumpovanie vody. To až na lodnom záchode človek pochopí o čom sú starédobré slapové javy. Vám teda poviem, skoordinovať všetky pohyby v húpavomtempe trojštvrťového taktu tak, aby ste naplnili -alebo skôr vyprázdnili- účelvizity, nie je vždy až taká sranda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nad hrnčekom horúceho čaju sme potom počúvali historkyo afrických čarodejniciach a plavbe do Singapúru. Čas pokročila asi o pol druhej v noci dostali niektorí námorníci hlad. Jasom mala priam vlčí. Na otázku, či si tiež dáme čo to pod zub sme ale krútilihlavami tak oduševnene, až by si jeden pomyslel, že sme práve doobhrýzaliprinajmenšom pečené prasa, ak nie aj dve. Z troch dôvodov:

· slušná výchova – na prvýkrát sa odmieta, predočami sa mi zjavil pohoršený mamin výraz tváre z nedeľných osláv, keď somso zdravým apetítom jedla asi všetko okrem hostí

· bolo po 10 večer, kto za mňa spáli tie kalórie

· od povahy som človek ošívavý

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chvalabohu, francúzska pohostinnosť sa nedala odbiť našimpresvedčivým výrazom. Na druhýkrát sme našu odpoveď modifikovali na neurčitývýraz zdvihnutého obočia, tretíkrát sme sa pristihli pri tom ako sa nám hlavyhýbu v radostnom pritakávaní. Stálo za to. Morské potvorky, ktoré boli eštevčera radovými mušľami - s cestovinami, na cibuľke. Bonappetit!


Ráno som s dymiacou kávou stála na palubea hovorila si, že raz bude táto chvíľa dvadsať rokov stará a ja si naňu náhodou spomeniem. A sledujúcvšetkých tých usmievavých, strapatých, poloumytých Francúzov, ktorým som s mojimbravúrnym parížskym prízvukom zapriala BON ŽÚR som videla, že ideálnadovolenka nemá presný vzorec. Niekedy úplne stačí aj za hrnček voňavej kávya brioche s čokoládou. Tá zázračná schopnosť s akou sidokážu vychutnávať chvíľu, nezávisle od počasia alebo akýchkoľvek vonkajšíchpodmienok. Za ničím sa neponáhľať, len tak si príjemne byť. Tu a teraz. Lekciaz l’ art de vivre. Umenie, ktorému sa veru oplatí priučiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

...a toto je ona- Belle Espoir, alebo Dobrá nádej (obrázok som našla na ich web stráke:) Nie je krásna?

lenka krivá

lenka krivá

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študentka, z nedostaku rozhodnosti a nadbytku záujmu študujúca históriu zároveň s aplikovanou psychológiou.. notorický strácač vecí dennej potreby- chodiaca výnimka potvrdzujúca pravidlo, že človek sa učí na vlastných chybách:) Zoznam autorových rubrík:  omrvinkymoje mládenca príhodi&skúsenosSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu