reklama

Ikony pádu Pražskej jari - ako boli videné poPRAVDE I.

(komparácia prezentovania osobností v denníku Pravda v auguste a septembri 1968) Tridsať dní. Na začiatku národ, ktorý, zobudený z letargie veril, že socializmus môže mať ľudskú tvár. Najčastejšie v tejto tvári spoznával črty Dubčeka, Svobodu a Černíka.  Na konci národ, ktorý tejto tvári veriť chcel, hoci sa postupne akosi čoraz viac podobala tej Husákovej, so zhrubnutým obočím Brežneva. Normalizácia si začala vyberať daň, medziinými v podobe obnovenia cenzúry. Stačil však mesiac na to, aby novinári zohli nielen chrbty, ale aj chrbtové kosti?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Obraz osobností reformysocializmu s ľudskou tvárou bezprostredne po jej potlačení jednotkami Varšavskej zmluvy

PERSONIFIKÁCIA NÁDEJE 

K lepšiemu pochopeniu posolstiev súdobej tlače je potrebné uvedomiťsi postavenie, ktoré vtedy médiám prináležalo. Napriek tomu, že reformapražskej jari sa nikdy nesnažila prekročiť hranice socializmus orientáciou na zimu Moskvy, posun v slobode slova bol natoľko výrazný,že médiá vo vtedajšom Československu mohli pôsobiť v prostredí pluralitynázorov a stanovísk. Akčný program, koncepcia reformy socialistickéhozriadenia po stránke ekonomickej,politickej i spoločenskej, prijatý začiatkom apríla 1968 v sebeniesol záväzok zrušenia predbežnej cenzúry. Prakticky došlo k situácii, „že si vedení neponechalo v rukou žádnou právní možnostzasahovat do činností sdělovacích prostředků“ (Mlynář, Zdeněk: Bilancepolitiky pražského jara po dvaceti letech). Tento fakt nevyhnutneviedol k posilneniu postavenia domácich médií. Noviny boli opäť použiteľné i na čítanie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto postavenie médií bolo dôvodom, prečo prvé kroky intervenčnýchsíl smerovali k zamedzeniu šírenia správ a snaheo prerušenie ich činnosti. Tieto pokusy však neboli úspešné, a pretosprávy a príspevky v tlači počas týždňa, ktorý nasledoval poprekročení hraníc intervenčnými vojskami "bratských" krajín Varšavskej zmluvy, možnopovažovať za skutočný obraz nálad a postojov novinárov a spoločnosti.

Po odvedení čelných predstaviteľov a neúspešnom pokuseo zavedenie tzv. roľnícko-robotníckej vlády zostala krajina prakticky bezoficiálneho vedenia. Toto síce predstavovali orgány komunistickej strany, napriektomu hlavnú rolu v upokojovaní napätých pomerov, zohrávali médiá,odvolávajúc sa na uznávané autority (najmä výzvami na zachovanie pokoja a pasívnej rezistencie).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomedzi vrchnosti najčastejšie zaznievajú mená Dubčeka, Svobodu, Černíkaa Smrkovského. Dôvera a podpora týmto činiteľom sa deklaruje v oficiálnychstanoviskách predsedníctva ÚV KSS: „Politika reprezentovaná súdruhmi Dubčekom,Svobodom a Černíkom, ktorí stoja na čele straníckych a štátnychorgánov má plnú dôveru a podporuslovenských komunistov a slovenského ľudu“[1] akoaj palcovými titulkami v hlavičkáchtitulných strán: „Slovensko jednoznačne za Dubčekom, Černíkom, Smrkovskýma Svobodom“[2] ((fotogaléria)), „Uznávame iba jednéhoprezidenta Ludvíka Svobodu, Uznávame iba legálnu vládu Oldřicha Černíka,Uznávame iba Národné zhromaždenie J. Smrkovského, Uznávame iba novozvolený ÚVKSČS a prvého tajomníka Alexandra Dubčeka“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prezentovanie postavy Alexandra Dubčeka všakprekročilo rámec oficiálnych vyjadrení a správ. O Dubčekovi sa neinformuje len ako o politikovi, ale ako o človeku- emotívne, cítiť obavy, ľútosť. Nešlo len o čelného predstaviteľa štátu, išlo o blízku osobu, o ktorú si robíme starosti. Príspevok Návšteva u Dubčekovcov, uverejnený25. augusta, mapuje situáciu rodiny Alexandra Dubčeka a veľmi emotívne a sugestívnepopri tom vykresľuje i postavu samotného Dubčeka. Autor cituje vyjadreniaDubčekovho syna: „nič netušil, verte on je čestný a čistý človek, ničnečestného neurobil. S tým čo sa stalo by nebol nikdy rátal, o tom samu nemohlo ani snívať. Na to je príliš poctivý“. Autor túto výpoveď ďalejreflektuje slovami: „Vieme. Vedia všetci v tejto republike kto jea aký je Alexander Dubček“, ďalej uisťuje: „Váš otec sa vráti, bude opäťdoma. Za to ručí ľud tejto socialistickej republiky“, a na záver dodáva:„Sme so súdruhom Dubčekom a on je s nami. Nie je to pátos ani kult.Je to ľudská samozrejmosť a úcta. Je to stisk ruky. Je to vieraa azda aj slaná príchuť mojich sĺz na poduške zo štyridsiatehoštvrtého,ktoré budem cítiť do smrti (autor hovorí o slzách strachu o svojichrodičov počas vojny)“. Iným príkladom, je príspevok, ktorý hovorío starenke, ktorá na obrázku na ulici „pohladí rukou prezidnta Svobodu políci, Dubčeka po smutných očiach za okuliarmi“. (Je otázne, kedy by smutné oči Dubčeka stihli odfotiť, keďže pri odvedení do Kremľu asi veľa času nafotografovanie neostávalo...)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto vykresľovanie Alexandra Dubčeka novinármi odrážanepochybne i jeho obľúbenosť v spoločnosti. Jeho obrovská popularitaa jednoznačne pozitívne svetlo, v akom je prezentovaný mohla byť naslovenskej strane posilnená do istej miery i faktom, že bol Slovák. Svedčío tom príspevok, kde sa poukazuje i na tento aspekt a Dubček jecharakterizovaný ako „veľký Slovák, syn medzinárodného robotníckeho hnutia“.Popri tejto skutočnosti však treba Dubčekovi nevyhnutne priznaťi osobnostné črty, ktoré nahrávali a umocňovali vykresľovanie jehoosoby v médiách. Zdeněk Mlynář vo svojich memoároch Mráz přichází z Kremlu opisuje Dubčeka ako usmievavého vodcuso silnou vierou vo svoje poslanie a vo svoj ľud: „Dubček svým ideálůmvěřil. Byl věřícím vládcem v době, kdy celý národ se plně oddával potřeběvíry. Lidé neomylně vycítili, že Dubček im věří a – a on právě tak cítil,že lid věří. Proto věřil lidem, a myslím, že hluboce a upřímně.“[3] Oproti racionálne zameranému Černíkovi, čiSmrkovskému bol teda práve Dubček vhodným kandidátom na post charizmatickéhovodcu, ktorého obraz médiá úspešne budovali. Okrem toho- koľkých "vodcov" mal národ šancu vidieť na obrázku v novinách pritom, ako svižne skáču šípku do bazéna?

Popri tomto však treba spomenúť i zmienkuo posilnení a zvýraznení osobyGustáva Husáka, ktorý dostáva mandát reprezentovať ÚV KSS v delegácii načele s Ludvíkom Svobodom narokovaniach v Moskve. V uverejnenom komuniké sa dá čítať predpoklado reformnom zameraní Husáka: „Slovenskí komunisti, národ slovenský Tizveruje tento mandát, s presvedčením, že tak ako doteraz vynaložíš všetkysily v záujmoch komunistickej strany, v záujme pojanuárovej cestynášho komunisického vývoja“[4], priamosa píše i o jeho poslaní žiadať prepustenie odvedených predstaviteľov. Idevšak len o uverejnenie oficiálnej správy a ďalšiu výraznejšiupozornosť jeho osobe novinári nevenujú. 

[1] Pravda, ročník 49, číslo232 A, 22. august 1968, s. 1

[2] Pravda, ročník 49,mimoriadne vydanie, 23. august 1968, s. 1

[3] Mlynář, Zdeněk: Mrázpřichází z Kremlu, s. 139

[4] Pravda, ročník 49,mimoriadne vydanie, 23. august 1968, Mandát komunistov Slovenska dr. GustávoviHusákovi, s. 1

lenka krivá

lenka krivá

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študentka, z nedostaku rozhodnosti a nadbytku záujmu študujúca históriu zároveň s aplikovanou psychológiou.. notorický strácač vecí dennej potreby- chodiaca výnimka potvrdzujúca pravidlo, že človek sa učí na vlastných chybách:) Zoznam autorových rubrík:  omrvinkymoje mládenca príhodi&skúsenosSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu