Dostala som sa sem náhodou. Začalo to mailom, ktorý mioznámil, že ma na sezónu s radosťou prijmú, ak ma neodstrašia podmienky-na ostrove je len jeden obchod, kostol, požičovňa bicyklov, hotel a krčma- that´s it. Neodstrašili, a tak som sa s bukolickými vidinamianglického vidieka a tridsiatimi kilami na chrbte (kde sú tie časy, keďstačil za pekáč buchiet makových) vydala do sveta.
Už samotný prístup z pevniny stojí zato. Helikoptéra.Zmestí sa do nej zo dvadsať ľudí - v mojej dávke išlo o cca 5 solídnevyzerajúcich starších manželských párov, dve rodiny s ďeťmia v mojej osobe zastúpená mladá pracovná sila z krajín bývaléhokomunistického bloku. Vcelku reprezentatívna vzorka samotnej populácie ostrova.
Po dvadsať minútovom lete so zaľahnutými ušamiz helikoptérového hukotu, ktorému ešte pridávala vykrikujúca letuška, sapred vami otvorí scenéria Scilly isles. Ostrovy o veľkosti väčšieho kameňaaž po menšie mesto. Z výšky smiešne malé, vyzerajú že boli odkryté, keďniekto nachvíľku vypustil zo dna oceánu zátku a hladina omylomklesla.
Povaha môjho nadchádzajúceho pobytu sa začala sľubne rysovaťuž pri pristávaní. Stredne veľká lúka sa tvárila ako pristávacia plocha, podnami bažant- smrť v očiach, našťastie stihol uniknúť. Nasledujúc ceduľkulagguage reclaim a krátkom ošívaní, v ktorú sveta stranu sa vydať násnaložili na vagón ťahaný traktorom. Nadskakujúc na sedadle som namojdušudostala deja vu: koniec leta, vlečka ťahaná traktorom, poslanie- vyorávaniezemiakov. Len namiesto plných vreciek vedľa mňa teraz spokojne nadskakujú anglickídôchodcovia a namiesto motyky sa opieram o zánovný laptop. Raz darmo,západ je západ.
Keď máte šťastie, a počasie je priaznivé (čo, bohužiaľ,nie je pravidlo), môžete si počas traktorovej jazdy vychutnať romantickúscenériu: Popri známym botanckým záhradám (ešte z čias hlbokého imperializmu- angličania pokradli semienka z celého sveta a dnes je z toho celkomsúca úroda, podľa ktorej je Tresco niekedy nazývané aj ostrovom kvetov) sa napozadí sýtomodrého mora odkrýva zelený ostrov okolo ktorého parkujú lodičkyvšetkých farieb. Také hračkárske.
Na severnej strane sa zeleň strácaa nastupuje drsný kamenistý terén ošľahaný nejedným severákom. Na výbežkuvidieť zachovaný Cromwel´s castle zo 17.storočia.
Po vybavení vecí okolo práce idem na prvú expedičnúprechádzku. Je podvečer, slnko pomaly zapadá - už chýba len nejaký nemeckýštramák fúzkatý v bielych šortkách a svetríkom vypletaným okolo krku,a bola by hotová scéna z Rosamundy PilcherovejJ Jak sa obzerám, tak saobzerám, po žiadnom ani chýru, ani slychu. (Ktovie, či si to tá Pilcherová celénevymýšľa...) Takáto na ocot zostavšia som našla miesto, ktoré som si hneď obľúbila- malý kostolík z hrubých kameňov s malým starým cintorínom z čias, keďešte na ostrove normálne žili ľudia (dnes je ostrov súkromným majetkom).
Z trávy krivolako vyčnievajú staré kamenné náhrobky obrastenélišajníkom, s nápismi ako “With loving memory of Mary Jenkins who departedthis life on the 23rd day of October 1880 at the age of 72“. Z náhrobkovcítiť vtedajší drsný život, ako o tom hovorí jeden epitaf :
Though I’ve been wherebillows roar
Still by God’s help,I’m safe on shore
And now I’m here amongthe fleet
Waiting for JesusChrist to meet.
Túto drsnú krásu si teraz doprajú solventní angličania akotýždňovú oázu pokoja. Neďaleko sa pasie stádo kráv.
Romantika po anglicky.
Ak by niekto rozmýšľal nad strávením dovolenky v tejtomalebnej destinácii, určite ho potešia ľudové ceny ubytovania. Za desať nocípre dve osoby v hoteli s plnou penziou zaplatí vizitor (prepočítanéna našu menu) zanedbateľných stotisíc.. No nechoď.